dušičková

Na cintoríne zapaľujete svietniky
vyrobené v Číne žijúcimi mŕtvolami.
Radšej o pár svetielok viac ako u tých vedľa...
veď ani po smrti nie sme si rovní.

Doma si zapnete fejsbúk
sem-tam niekoho virtuálne šťuchnete
a posielate smajlíky cudzím ľuďom.
Aby svet zase dával zmysel.

Alebo aj nie.

sen o sne

Minútu pred usnutím
kradnem Válkovi verš.
Predspánková skleróza sa vkráda pod moju perinu
a ja opäť zabúdam
to kúzelné slovíčko,
ktoré privoláva spánok.
Mesiac- ten večný stoik
neúnavne svietiac mi do izby demonštruje,
že on problémy s nepavosťou nemáva.
Veď jeho druhá časť večne sní v tme.
Schizofrenik jeden.
Moje sny uviazli niekde na polceste,
vrátnik za oknom asi zaspal (aspoň niekto)
a nechce ich vpustiť dnu.
Len ja počujem ich naliehavé klopanie.
A výdychy miliónov spokojne spiacich Ľudí.
Nikdy mi nič neliezlo na nervy viac,
ako tikajúce hodiny.
Vtedy mám pocit,
že len ja som nedávala pozor,
keď nás učili prepnúť sa na spací režim.

dobrá rada

Hovorili mu
aby si to nechal prejsť hlavou

A tak ho raz našli
s mozgom vystreleným
v rohu izby.

pokus o haiku vol.1

Kvety sumachov pálkových
Padajú na chodníky
Posiate jesenným dažďom

čriepky

Zrátaj, koľko zlomených sŕdc máš na rováši.
Vydel vinu dvomi. Veď láska nie je vec jedného človeka.

Srdcia rozbité na kúsky ako porcelánové vázy.
Srdcia z porcelánu. Srdcia z kameňa. Srdcia z ľadu.A predsa sa niekdy roztopia. Rozbúšia sa pre iné, na tej druhej strane.
No tomu (tvojmu) sa biť nechce.
A tak od samého smútku puknú.

Koľko črepín nenaplnenej lásky máš na svedomí?
Zrátaj ich a vydel dvomi.
Bude sa ti ľahšie dýchať.

z rozprávky do rozprávky

Alica, vrátila si sa z krajiny zázrakov?
Myslíš, že z ruží ešte kvapká červená farba?
Možno Tom Sawyer stále hľadá s Huckom poklad
a možno Anna rojčí na brehu Trblietavého jazierka vždy,
keď niekto nalistuje túto stranu.
Dávajú si s Dianou signály a zapletajú vrkoče.
Na západe stále zúri vojna a vždy aj bude,
dokiaľ ľudia budú čítať o Paulovi Baumerovi.
A bláznov nikdy neprepustia z armády.
Blázon predsa nie je blázon.
Psíček vešia na šnúru mačičku a mačička psíka.
A tak donekonečna.
Z planéty na planétu lieta malý princ.
A chce nakresliť ovečku.
Zvieratá hlásajú, že sú si rovné,
no niektoré rovnejšie (či to ľudia?...)

Knihy zapadnuté prachom.
Knuhy nové, nečítané.
Putujúce z rúk do rúk.
Vo všetkých sú príbehy.
A vždy aj budú.

Presvedčte ma, že nie sú skutočné.

Naboso

Poď ku mne. Vyzuj sa.
Naboso našľapuj vedľa mňa.
Nie po mojich šľapajách, ale povedľa. Aby im nebolo smutno.
Dva krát dva sú štyri. Vytvárame ich my.
Precíť ten chlad pod nohami. Neboj, ja ho cítim tiež.

Myslíš, že tráva si pamätá, kto po nej chodil?
Pozná všetkých, ktorí jej zlomili stebielko?
Vidí ľudí po nej bežať, nerozhodne stáť, sedieť, milovať sa?

S tichým dovolením vpisujeme ďalšiu kapitolu do jej pamäte.
Podaj mi ruku.
Nech si nás zapamätá ako tých, čo na ňu našľapovali s láskou.
Pošepká o nej stromom
a tie zaševelia radosťou.
Biele lupene budú padať na naše hlávky...
odnesú nás do rozprávky.