Tam, kde drozda štebot zo stromu znie,
Tam, kde steblo trávy so slnkom sa miluje,
Kde v nekonečnosti hviezdneho neba sa stratím
a ku svojím koreňom prinavrátim,
Tam môj domov je.
Tam, kde bosá chodiť smiem,
a na všetko živé sa usmejem,
praskot ohňa, zvuky noci,
ten milión rokov starý pocit,
sú veci, ktoré milujem.
piatok 26. februára 2010
štvrtok 11. februára 2010
Moje dva svety (knihomolovská úvaha)
Žijem v dvoch svetoch. Vo svete ľudí, a vo svete kníh. No nie sú oddelené. Navzájom sa prelínajú. Jeden čerpá z druhého, idú ruka v ruke, v mojom vnútri.
Na vstup do prvého sveta, sveta kníh, mi stačí málo. Knižka. Malá či veľká, hrubá či tenká, v pevnej väzbe či paperback, kúpená či z knižnice. Stačí ju otvoriť a začať čítať. Nie každá stojí za to, aby sa človek prekúsal prvou kapitolou...no ak ma osloví, zabúdam na okolitý svet a vstupujem do neznámych krajín.
Spoznávam hrdinov a zažívam ich dobrodružstvá. Smejem sa s nimi i plačem, bojím sa o ich (svoj život) , putujem púšťou aj pralesom, rozprávam sa s domorodcami. Napĺňam svoj životný osud, hľadám lásku, milujem a zase ju strácam. Žiarlim i nenávadím. Objavujem iné svety a zachraňujem ten náš. Zažívam strasti vojen aj opojenie mieru. Som osamelý pútik i stredobod pozornosti . Čarujem, som neviditeľná a viem cestovať časom.
Najradšej mám však myšlienky...tie, ktoré sa mi krásne dostávajú pod kožu a nedá mi si ich nezapísať, aby som si ich mohla pripomenúť, keď budem potrebovať povzbudiť, či inšpirovať sa. Sú knižky, ktoré prečítam na jeden dych a také, ktoré si rozložím na dlhší čas, aby som sa z nej mohla tešiť viac dní. Myslím, že obe je v poriadku. Najlepšie je tá knižka, ktorá zanechá vo mne intenzívny pocit a po jej prečítaní mi je ľúto, že sa skončila. Pretože s ňou sa skončil aj jeden z príbehov, ktorého som bola na chvíľu súčasťou a pokiaľ za to naozaj stál, niečo vo mne zanechal.
Druhý svet je však skutočný. V ňom naozaj putujem...možno nie púšťou a pralesom (aspoň zatiaľ), skôr po chodníčkoch, ktoré pre mňa pripravil sám život. Občas sú kľukatejšie, občas nudnejšie ako tie v knihách. Sú však skutočné.
Existenciu v tomto svete však nemôžem prerušiť zavretím knihy po prečítaní kapitoly, skončiť, keď sa mi zachce. Je to neustávajúci život, niekedy plynúci pomalšie, inokedy rýchlejšie,(zvyčajne presne naopak, ako práve chceme). V tejto nevýhode je však súčasne jeho čaro. Je ozajstný. Prenikajúci do špiku kosti,v ňom cítiť chute, vône, dotyky pohľady... neuveriteľný kolotoč šťastia i smútku, striedajúcich sa ľudí, známych i neznámych, znamení, splnených snov. Cítiť v ňom dôsledky mojich činov a neopakovateľnosť situácii. Nemôžem nalistovať obľúbenú kapitolu a zažiť ju znova. V porovnaní s knihou neviem, koľko strán mi ešte zostáva do jeho konca a práve preto musím žiť každú stranu najlepšie ako viem. Niektoré síce budú menej popísané, niektoré by som najradšej vytrhla, no za tie stránky plné zážitkov mi to stojí.
Svet kníh môže krásne dopĺňať ten skutočný svet, môže ho robiť bohatším. Všetko je v poriadku, pokiaľ sa viac tešíme na realitu ako na putovanie očami po riadkoch. Pokiaľ nepovýšime predstavy nad skutočné zážitky a nezabudneme naozaj dýchať a vidieť veci okolo nás. Pretože keď ich uvidíme nielen očami, ale aj srdcom, zistíme, že čítame vlastne tú najkrajšiu knihu, aká kedy bola napísaná. Knihu života.
Na vstup do prvého sveta, sveta kníh, mi stačí málo. Knižka. Malá či veľká, hrubá či tenká, v pevnej väzbe či paperback, kúpená či z knižnice. Stačí ju otvoriť a začať čítať. Nie každá stojí za to, aby sa človek prekúsal prvou kapitolou...no ak ma osloví, zabúdam na okolitý svet a vstupujem do neznámych krajín.
Spoznávam hrdinov a zažívam ich dobrodružstvá. Smejem sa s nimi i plačem, bojím sa o ich (svoj život) , putujem púšťou aj pralesom, rozprávam sa s domorodcami. Napĺňam svoj životný osud, hľadám lásku, milujem a zase ju strácam. Žiarlim i nenávadím. Objavujem iné svety a zachraňujem ten náš. Zažívam strasti vojen aj opojenie mieru. Som osamelý pútik i stredobod pozornosti . Čarujem, som neviditeľná a viem cestovať časom.
Najradšej mám však myšlienky...tie, ktoré sa mi krásne dostávajú pod kožu a nedá mi si ich nezapísať, aby som si ich mohla pripomenúť, keď budem potrebovať povzbudiť, či inšpirovať sa. Sú knižky, ktoré prečítam na jeden dych a také, ktoré si rozložím na dlhší čas, aby som sa z nej mohla tešiť viac dní. Myslím, že obe je v poriadku. Najlepšie je tá knižka, ktorá zanechá vo mne intenzívny pocit a po jej prečítaní mi je ľúto, že sa skončila. Pretože s ňou sa skončil aj jeden z príbehov, ktorého som bola na chvíľu súčasťou a pokiaľ za to naozaj stál, niečo vo mne zanechal.
Druhý svet je však skutočný. V ňom naozaj putujem...možno nie púšťou a pralesom (aspoň zatiaľ), skôr po chodníčkoch, ktoré pre mňa pripravil sám život. Občas sú kľukatejšie, občas nudnejšie ako tie v knihách. Sú však skutočné.
Existenciu v tomto svete však nemôžem prerušiť zavretím knihy po prečítaní kapitoly, skončiť, keď sa mi zachce. Je to neustávajúci život, niekedy plynúci pomalšie, inokedy rýchlejšie,(zvyčajne presne naopak, ako práve chceme). V tejto nevýhode je však súčasne jeho čaro. Je ozajstný. Prenikajúci do špiku kosti,v ňom cítiť chute, vône, dotyky pohľady... neuveriteľný kolotoč šťastia i smútku, striedajúcich sa ľudí, známych i neznámych, znamení, splnených snov. Cítiť v ňom dôsledky mojich činov a neopakovateľnosť situácii. Nemôžem nalistovať obľúbenú kapitolu a zažiť ju znova. V porovnaní s knihou neviem, koľko strán mi ešte zostáva do jeho konca a práve preto musím žiť každú stranu najlepšie ako viem. Niektoré síce budú menej popísané, niektoré by som najradšej vytrhla, no za tie stránky plné zážitkov mi to stojí.
Svet kníh môže krásne dopĺňať ten skutočný svet, môže ho robiť bohatším. Všetko je v poriadku, pokiaľ sa viac tešíme na realitu ako na putovanie očami po riadkoch. Pokiaľ nepovýšime predstavy nad skutočné zážitky a nezabudneme naozaj dýchať a vidieť veci okolo nás. Pretože keď ich uvidíme nielen očami, ale aj srdcom, zistíme, že čítame vlastne tú najkrajšiu knihu, aká kedy bola napísaná. Knihu života.
sobota 6. februára 2010
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)