nedeľa 31. októbra 2010

dušičková

Na cintoríne zapaľujete svietniky
vyrobené v Číne žijúcimi mŕtvolami.
Radšej o pár svetielok viac ako u tých vedľa...
veď ani po smrti nie sme si rovní.

Doma si zapnete fejsbúk
sem-tam niekoho virtuálne šťuchnete
a posielate smajlíky cudzím ľuďom.
Aby svet zase dával zmysel.

Alebo aj nie.

sen o sne



Minútu pred usnutím
kradnem Válkovi verš.
Predspánková skleróza sa vkráda pod moju perinu
a ja opäť zabúdam
to kúzelné slovíčko,
ktoré privoláva spánok.
Mesiac- ten večný stoik
neúnavne svietiac mi do izby demonštruje,
že on problémy s nepavosťou nemáva.
Veď jeho druhá časť večne sní v tme.
Schizofrenik jeden.
Moje sny uviazli niekde na polceste,
vrátnik za oknom asi zaspal (aspoň niekto)
a nechce ich vpustiť dnu.
Len ja počujem ich naliehavé klopanie.
A výdychy miliónov spokojne spiacich Ľudí.
Nikdy mi nič neliezlo na nervy viac,
ako tikajúce hodiny.
Vtedy mám pocit,
že len ja som nedávala pozor,
keď nás učili prepnúť sa na spací režim.

dobrá rada

Hovorili mu
aby si to nechal prejsť hlavou

A tak ho raz našli
s mozgom vystreleným
v rohu izby.