Minútu pred usnutím
kradnem Válkovi verš.
Predspánková skleróza sa vkráda pod moju perinu
a ja opäť zabúdam
to kúzelné slovíčko,
ktoré privoláva spánok.
Mesiac- ten večný stoik
neúnavne svietiac mi do izby demonštruje,
že on problémy s nepavosťou nemáva.
Veď jeho druhá časť večne sní v tme.
Schizofrenik jeden.
Moje sny uviazli niekde na polceste,
vrátnik za oknom asi zaspal (aspoň niekto)
a nechce ich vpustiť dnu.
Len ja počujem ich naliehavé klopanie.
A výdychy miliónov spokojne spiacich Ľudí.
Nikdy mi nič neliezlo na nervy viac,
ako tikajúce hodiny.
Vtedy mám pocit,
že len ja som nedávala pozor,
keď nás učili prepnúť sa na spací režim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára