ďakovná

Vďaka Ti za stromy,
ktoré pre mňa vyrábajú kyslík.
Vďaka Ti za rieky,
ktoré napájajú moje telo.
Vďaka Ti za polia,
na ktorých rastie moja potrava.
Vďaka Ti za vdzuch,
ktorý živí moje bunky.
Vďaka ti za hlinu,
ktorá raz bude príbytkom pre moje telo.
Vďaka Ti za energiu,
ktorá raz bude príbytkom pre moju dušu.
Vďaka Ti za ráno,
ktoré mi dáva deň čo deň novú šancu.
Vďaka Ti za večer,
ktorý mi umožní vziať si pponaučenie zo dňa.
Vďaka Ti za starnutie,
ktoré zdôrazňuje, že nemám mrhať časom.
Vďaka Ti za Ľudí,
ktorí ma môžu naučiť to, čo ja nie.
Vďaka Ti za prehry,
ktoré mi dovoľujú rásť.

Posnažím sa Ti poďakovať
mojím životom.
Posnažím sa našľapovať pomaly,
aby som neničila tvoju pôdu.
Posnažím sa čerpať z teba čo najmenej,
aby ostalo aj pre Tvoje ďalšie deti.
Posnažím sa pohybovať so súcitom,
považujúc všetky tvory za svojích bratov.
Posnažím sa tancovať podľa tvojej melódie,
a splynúť s Tvojou dušou.

Posnažím sa odísť s o najmenšou stopou
na Tvojom tele.

oslavná

voňať trávu
chytiť lienku
sypať hlinu
vyčkať chvíľku
chodiť nežne
tančiť s rosou
zatočiťť sa
s vílou bosou
byť všetkým
a ničím
usmievať sa
bez príčin
len tak ležať
dýchať pomaly
vnímať svet
piatimi zmyslami
poďakovať Zemi
za jej ochranu
že sa ďalej točí
na tú správnu stranu
že je teplo
že je zima
že každá chvíľa
je vžy iná
zaspať v machu
pod hviezdami
so šuchotom lístia
pod vetvami
snívať sny
s úsmevom na tvári
nebáť sa
veď všetko sa podarí
zobudiť sa so slnkom
pozdraviť deň
privítať okamžik
a žiť preň

kvapka nádeje

Nikdy sa nevzdávaj.
Ver si. Bež.
Kvapka nádeje sa vždy objaví.
Nezastavuj sa. Leť.
Leť sa svojím snom,
neuteč ani núdzovým únikom.
Už nevydržíš. Nezvládaš to.
Tam v diaľke sa čosi ligoce...čo je to?
Kvapka nádeje tam ešte stále je.
Je len na tebe, či ju chytíš, a či nie.
Sily pribúdajú. Vládzem.
Ak budem chcieť, tak to dokážem.
Keď budete chcieť všetko vzdať
a do diaľky sa odoprať,
iste ju niekde vzhliadnete,
maličkú kvapku nádeje.

život

Keď príde náš čas
narodíme sa.
Je to veľká chvíľa
pre mamu i pre otca.

Odvtedy každý nový deň
prinesie niečo nové.
O chvíľu vieme rozprávať
i skákať na jednej nohe.

Začneme chodiť do škôlky
prvé chvíľe bez mamičky.
Spočiatku len hanbíme sa,
tlačíme k sebe špičky

o pár dní sa s deťmi hráme,
spievame pesničky,
vonku s naháňame
a recitujeme básničky.

Už sme veľkí, ideme do školy,
učíme sa abeceu píšeme úlohy.
Triedna pani učiteľka,naša druhá mamička,
hovorí nám rôzne veci,
čuduje sa hlavička.

No a keď už dospievame,
ťažké s nami vychádzať.
Protivní a náladoví
nemôžeme sa vystáť.

Keď sme plní múdrostí,
zdá sa, že sme dospelí,
začíname správne konať...
kde sa tie deti podeli?

Máme svoje vlastné deti
všetko začína odznova.
Neskôr však v nich objavíme
svoje druhé ja.

Morská potvora

Raz sa len tak hodím do mora
ako dáka morská potvora
obzor bude mojím cieľom
bude to celoživotný prelom
keď poplávam až k nemu
lebo potrebujem zmenu
v harmónii s morom
ktoré končí až za obzorom
nevšímajúc si čas
či je noc či deň
ja budem stále plávať len
a keď preplávam celé more
budem stále krúžiť hore dole
a kedy to všetko nastane?
ja to už viem...vy nie?