nedeľa 17. januára 2010

život

Keď príde náš čas
narodíme sa.
Je to veľká chvíľa
pre mamu i pre otca.

Odvtedy každý nový deň
prinesie niečo nové.
O chvíľu vieme rozprávať
i skákať na jednej nohe.

Začneme chodiť do škôlky
prvé chvíľe bez mamičky.
Spočiatku len hanbíme sa,
tlačíme k sebe špičky

o pár dní sa s deťmi hráme,
spievame pesničky,
vonku s naháňame
a recitujeme básničky.

Už sme veľkí, ideme do školy,
učíme sa abeceu píšeme úlohy.
Triedna pani učiteľka,naša druhá mamička,
hovorí nám rôzne veci,
čuduje sa hlavička.

No a keď už dospievame,
ťažké s nami vychádzať.
Protivní a náladoví
nemôžeme sa vystáť.

Keď sme plní múdrostí,
zdá sa, že sme dospelí,
začíname správne konať...
kde sa tie deti podeli?

Máme svoje vlastné deti
všetko začína odznova.
Neskôr však v nich objavíme
svoje druhé ja.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára