Výdych

Keď raz umriem,
nech je to s láskou v srdci.
Nech si drozdy nad mojím hrobom štebocú,
ako veľmi som milovala.

Keď raz umriem,
nech ma pochovajú pod osiku.
Trepotajúcimi lístkami bude demonštrovať,
že smrťou nemizne radosť na svete.

Keď raz umriem,
nech vzniknú tisícky ďaľších životov.
Večný kolobeh. Nádych a výdych.
V zemi sa premenia jeden v druhého.

Keď raz umriem,
zdvihnite oči k nebu.
Hviezdy tam stále budú svietiť
a ukazovať cestu živým.
Kam má však tá cesta viesť?
Ja snáď už budem vedieť.
Pošepkám to drozdom a osike.